
Patrik
Čo sa stalo? spýtal sa Roman.
,,Ona sa so mnou rozišla.'' držal som stále ten mobil.
,,Prečo?'' boli všetci udivení. Týnka bola na toalete, tak som to mohol chalanom povedať.
,,Neviem ako, ale zistila, že chodím s Terezou.''
,,Tak to si v peknom maléru. Ak to Ady Týnke zatají, máš len dvadsaťštyri hodín na to zdrhnúť. Potom jej to dôjde a si v háji," konštatoval s absolútnym pokojom Igor. Nemal som na nič náladu. Ospravedlnil som sa, že mám ešte nejakú prácu a išiel domov. Tam na mňa čakala Terezka:
,,Zase ideš neskoro.'' Túto vetu som slýchal snáď pokaždé, keď som vstúpil do dverí.
,,Boli sme v krčme.''
,,Dáš si niečo na večeru?'' zavolala na mňa z kuchyne.
,,Nie, vďaka. Nemám hlad," a zavrel som sa v pracovni. Už ráno bolo moje rozhodnutie jednoznačne vybrať si Adelku a teraz sa mi všetko zrútilo. Chcem aby mi to povedala do očí. Chcem aby mi povedala do očí, že ma nemiluje. Ešte než odídem do Prahy, musím niečo urobiť. To, čo som mal urobiť už dávno...
,,Tereza? Môžeš ísť za mnou?''
,,Hneď tam budem!'' ozvala sa z kuchyne.
Po chvíli prišla s úsmevom na tvári. Hneď jej ale zmizol.
,,O.. O čom si chcel hovoriť?'' vykoktala zo seba.
,,O nás. Vieš, ja ... Je tu niekto iný, koho milujem. Nie je to kvôli tebe. Prosím ťa odpusť mi.'' Po týchto slovách som si zbalil všetky veci a odišiel do Prahy. Riskujem všetko, ale kvôli Adelke to urobím. Nemohol som inak. Moje srdiečko ma za ňou tiahlo. Bolo už hrozne neskoro, keď som zastavil pred jej domom. V jednom okne sa ešte svietilo. Zaváhal som len chvíľu. Hneď som stál pri dverách a zúrivo zvonil na zvonček. Rozsvietilo sa svetlo v predsieni a potom len tiché cvaknutie zámku. Za dverami stála ona. Len v župane a s očami od plaču. Už chcela zabuchnúť dvere, ale stačil som tam dať ruku.
,,ÁÁÁÁÁÚÚÚÚÚÚ!!!!!'' zaúpel som.
,,Hneď tam budem!'' ozvala sa z kuchyne.
Po chvíli prišla s úsmevom na tvári. Hneď jej ale zmizol.
,,O.. O čom si chcel hovoriť?'' vykoktala zo seba.
,,O nás. Vieš, ja ... Je tu niekto iný, koho milujem. Nie je to kvôli tebe. Prosím ťa odpusť mi.'' Po týchto slovách som si zbalil všetky veci a odišiel do Prahy. Riskujem všetko, ale kvôli Adelke to urobím. Nemohol som inak. Moje srdiečko ma za ňou tiahlo. Bolo už hrozne neskoro, keď som zastavil pred jej domom. V jednom okne sa ešte svietilo. Zaváhal som len chvíľu. Hneď som stál pri dverách a zúrivo zvonil na zvonček. Rozsvietilo sa svetlo v predsieni a potom len tiché cvaknutie zámku. Za dverami stála ona. Len v župane a s očami od plaču. Už chcela zabuchnúť dvere, ale stačil som tam dať ruku.
,,ÁÁÁÁÁÚÚÚÚÚÚ!!!!!'' zaúpel som.
,,Promiň! To jsem nechtěla! Pojď dovnitř. Dám ti na to led.''
Nasledoval som jej do kuchyne. Z mrazničky vytiahla ľad a hodila ho po mne.
,,Co tu vůbec děláš?! Jsou tři hodiny ráno.''
,,Do telefónu si si nič nenechala vysvetliť. Tak som tu.''
,,Skvělá výmluva. Myslím, že ruku máš v pořádku. Takže se seber a vypadni. Tereza už na tebe určitě čeká.''
,,Nečaká. Rozišiel som sa s ňou. Chcem len teba.''
,,Nech si kecy na koledu. Na tohle nemám náladu.'' vystrčila ma zo dverí.
Teraz musím zohnať nejakú izbu v hoteli.
Ady
Vůbec nechápu, jak mi to mohl udělat. Tolik jsem mu věřila. Proudy slz mi stékaly po tváři. Ležela jsem v horké vaně plné voňavé pěny. Zrovna jsem přemýšlela o tom, jaké to bylo v nemocnici. Jak se o mě patrik láskyplně staral. To mě rozbrečelo ještě víc. Pak někdo začal zuřivě zvonit na zvonek, jako by hořelo. To nemůže být nikdo normální! Jsou tři hodiny ráno! Hodím na sebe župan a pomalu se šourám ke dveřím. Rozsvítím v předsíni a odemykám dveře. Kdo to sakra může být? Zvoní jako šílenec. Čekala bych samotného Satana osobně, ale tohle bylo milionkrát horší. I Satana bych radši pozvala na kafe, než toho, kdo za těmi dveřmi stál. Chtěla jsem co nejrychleji zabouchnout dveře, ale ten pitomec tam strčil pracku. Pak se ozvalo jen hlasité:
,,ÁÁÁÁÁÚÚÚÚÚÚ!!!!!'' zanaříkal.
Omluvila jsem se a pozvala ho dál, abych mu na tu ruku dala led.
,,Co tu vůbec děláš?! Jsou tři hodiny ráno.'' Né, že by mě zrovna probudil, ale stejně je to nevychované.
,,Do telefónu si si nič nenechala vysvetliť. Tak som tu.''
,,Skvělá výmluva. Myslím, že ruku máš v pořádku. Takže se seber a vypadni. Tereza už na tebe určitě čeká.'' Hrála jsem drsnou, ale ve skutečnosti bych se nejradši rozbrečela.
,,Nečaká. Rozišiel som sa s ňou. Chcem len teba.'' Tohle mě absolutně odrovnalo. Chvíli jsem na něj civěla jako puk, ale pak jsem se vzpamatovala.
,,Nech si kecy na koledu. Na tohle nemám náladu.'' vystrčila jsem ho ze dveří a hlasitě je za ním zabouchla. S pláčem jsem se sesunula na zem. On se s ní rozešel aby mohl být se mnou! Hrozně ráda bych se někomu vyzpovídala, ale Týnka je na Slovensku a určitě by Patrika zabila. Budu si muset vystačit sama. Pomalinku jsem se zvedla ze země a došourala se do postele. Hned jsem usnula, jako by mě do vody hodil. Ráno mě probudul znovu zvonek. Jestli to je Patrik, tak mu vrazím mezi oči. Patrik to nebyl. Poslíček z květinářství mi donesl rudou růži se vzkazem...








Jakým vzkazem? Je to dokonalé, ale to víš! ;) Prosím napiš co nejrychleji pokráčko, kvůli mně...:-*