Takže nakonec budou tři díly. Nějak jsem se rozjela. :D
Sála potemnie. Začína vystúpenie.
Najskôr rôzne farebné reflektory blikajú a potom všetky svietia na jediný bod. Spoza závesu vyjde dievča. Má dokonalé telo. Jej dlhé nohy lemujú krajkované silonky. Na vysokých čiernych podpadkových topánkach vyzerá ešte vyšie. Na sebe má len podprsenku s cvočkami, nohavičky a čiernu koženú bundu. Tvár jej zakrýva klobúk. Hudba sa rozoznie a ona ako by náhle oživla. Pohupovala sa v bokoch otočená chrbtom k publiku. Odhodila klobúk. Po chrbte jej stekali dlhé ryšavé vlnité vlasy ako vodopád. Potom sa otočila. Jej oči boli doslova prekrásne. Zelené ako mech v lese presvietený slnkom. Nikdy som nevidel nikoho s tak prenikavými očami. Ako by som jej videl do duše. Bola taká krásna až som zabudol dýchať. Všimla si ako sa na nej pozerám a mrkla na mňa. Srdce sa mi prudko rozbúšilo. Bola vážne dokonalá. K môjmu stolu si prisadol nejaký chlapík.
,,Je pěkná že?" povedal.
,,Áno. To je."
,,Chtěl bys jí?" Nechápal som ako to mohol povedat s takým pokojom.
,,Máš hodinu. Pak jí dáš prachy a odejdeš. Tady je číslo pokoje." Pozeral som na farebný lístok a nechápal som.
Za chvíľu som ale spamätal a vyrazil k tej izbe. Zaklopal som na dvere a čakal na vyzvanie. Nikto sa ale neozýval, tak som sa odvážil vstúpiť dovnútra. Bolo tam šero. Uprostred izby stála veľká posteľ s červenočerným poťahom. Posadil som sa a čakal čo sa bude diať. Za chvíľu prišla. Nemohol som z nej spustiť oči. Takto zblízka bola ešte krajšia. Prisadla si ku mne a do ucha mi sladko zašepkala:
,,Tak jak to budeš chtít krasavče?"
Nemohol som to po nej chcieť. Je taká krásna. To by som jej jednoducho nemohol urobiť. Bál som sa, že keď sa jej dotknem, zmizne. Že je to len prelud a ja sa prebudím s poriadnou opicou doma na pohovke.
,, Ja ale nič nechcem. "
,,Tak proč tu jsi?" Zmerala si ma nedôverčivým pohľadom.
Nemohol som jej na to odpovedať. Nepoznal som totiž odpoveď. Radšej rýchlo zmením tému, alebo mi utečie.
,, Poďme sa jednoducho rozprávať. "
Náš vymedzený čas veľmi rýchlo vypršal. Po hodine niekto zaklopal na dvere a oznámil nám, že Sim má ďalšieho zákazníka. Otriasol som sa pri myšlienke, že by mala niečo mať so starým, hrubým a upoteným chlapom z ktorého tiahne chlast a cigarety. Takto som to nemohol nechať. Začal som tam chodiť každý deň a vždy si objednal Sim. Rozprávala mi o svojej rodine, ako sú úžasní a že jej chýba. Keď zistila, že je na Slovensku, neďaleko od svojho domova, skoro omdlela. Vraj šťastím. Spoločne sme vymysleli plán, ako ju dostať domov. Než som odišiel, musel som jej zaplatiť. Dával som jej viac, ako som musel, aby si peniaze schovávala na útek. Deň predtým, než sme mali urobiť náš plán, začala pochybovať.
,,Miro, já nevím, jestli je to správné."
,,Je to správne. Veď ťa núti robiť to, čo nechceš."
,,Já vím, ale ty tenhle svět neznáš. Mají své lidi všude. Najdou si nás a zabijí. A já nechci aby se ti něco stalo." rozplakala sa.
,,Miška," prstom som jej nadvihol bradu. V jej očiach som sa strácal. ,,dobre to dopadne. Sľubujem. " Potom som pobozkal jej slzy a pevne ju stisol vo svojom náručí.
,,Mým pravým jménem mě už dlouho nikdo neoslovil."
Len som sa pousmial a prvýkrát za pár týždňov som sa odvážil pobozkať ju na pery. Len ľahko, ale napriek tomu som sa cítil ako v raji.








Nádherné :)